Dá sa zabrániť konfliktom medzi učiteľom a rodičom?

Nezabúdajme, že nám v komunikácii s rodičom nejde o víťazstvo, rodič nie je náš súper a našim cieľom nemôže byť poraziť ho. Ide nám o to, aby sme rodiča získali na spoluprácu. V prípade, ak rodič odchádza po rozhovore s nami s pocitom porazeného, vytvára si k nám negatívny vzťah a v budúcom rozhovore môže vystupovať veľmi útočne až agresívne.

Efektívne konštruktívne riešenie konfliktov sa dá naučiť. Ak sa ním to podarí, veľa tým získame my aj naši partneri, žiaci a ich rodičia. Aj v konfliktnej situácii môžeme vystupovať sebaisto, aby rodič nemal pocit, že sme bezradní.

• Rozhovor začnite vždy pozitívnou informáciou o dieťati, jeho – i keď minimálnych – školských úspechoch.
• Oceňte skutočnosť, že si rodič našiel čas a do školy sa dostavil.
• Posilňujte jeho rodičovskú rolu, vyzdvihnite, že napriek pracovnému zaťaženiu si našiel čas na svoje dieťa.
• Vyhnite sa prikazovaniu, vyhrážaniu, kázaniu, mentorovaniu.
• Vyhnite sa urážaniu tak dieťaťa, ako aj školy a, samozrejme, rodiny.
• Demonštrujte svoje pochopenie rodiča a jeho problémov aj neverbálnym vyjadrením:

      - tónom hlasu,
      - výrazom tváre,
      - gestami,
      - očným kontaktom,
      - postavením tela.

• Neprerušujte rodiča, neskáčte mu do reči.
• Prejavujte záujem o jeho problémy doma s dieťaťom.
• Ukážte, že rodičovi rozumiete a chápete jeho problémy.
• Pozitívne zhodnoťte jeho snahu o nápravu, ako aj pokroky práce s dieťaťom.
• Dajte najavo, že rodičovi veríte a dôverujete.
• Používajte JA-výroky, hovorte za seba, nie v pluráli: „My to tu nezvládame..., tu sa nedá nič zmeniť..., treba s tým niečo urobiť...“
• Rozprávajte o probléme žiaka, nie o jeho osobe.
• Rozprávajte iba o veciach, na ktoré má rodič vplyv, neriešte problémy celého sveta.
• Nehodnoťte rodiča, jeho doterajšiu pasivitu alebo aktivitu voči škole.
• Nazývajte dieťa menom, nikdy nehovorte „on“ a o sebe nehovorte „my".
   

Je dôležité si uvedomiť, že spolupráca rodiny a školy nie je len predvolanie rodiča do školy kvôli problémom so žiakom, ale spolupráca má množstvo podôb.
Snahou pedagógov by mala byť systematická spolupráca, aby si mohli s rodičmi navzájom pomáhať pri výchove, učení a zvládaní problémov dieťaťa. Každá škola má svoje špecifiká, má svoje vlastné problémy, má typickú atmosféru a školskú klímu.

Ako komunikovať s rodičmi – ciele rozhovoru

Otázka: Aké ciele si mám určiť v rozhovore s rodičom?

V rámci jedného stretnutia si môžeme určiť viac cieľov, podľa ktorých potom riadime náš rozhovor:

• Základným cieľom je, že chceme poskytnúť rodičovi informácie o dieťati. Premyslíme si postupnosť a         kombináciu pozitívnych a negatívnych informácií. Prevládať by mali pozitívne informácie, ktoré zaradíme na začiatok i koniec rozhovoru, ale i v priebehu rozhovoru doplníme negatívne informácie pozitívnou správou, povzbudením. Pomôže nám, ak si pozitívne stránky dieťaťa aj jeho nedostatky dopredu napíšeme.
   
• Druhým cieľom je, že chceme rodiča inštruovať, čo a ako ma doma s dieťaťom robiť. Tu je dôležité si uvedomiť, že rodič nie je odborník. Uvedomiť si, čo môžeme od neho očakávať a žiadať s ohľadom na jeho schopnosti, pracovnú zaneprázdnenosť a spôsob života. Naše inštrukcie prispôsobíme typu a úrovni rodiča, s ktorým hovoríme.
   
• Tretím cieľom je, že chceme rodiča motivovať k spolupráci a povzbudiť. Snažíme sa ho presvedčiť o význame spolupráce, pripraviť ho na to, že ide o dlhodobý problém, pri ktorom sa dopracujeme k úspechom len malými krôčikmi, povzbudiť ho, aby sa nevzdával, aj keď úspechy nie sú hneď viditeľné.
   
• Štvrtým cieľom môže byť snaha zmeniť nevhodne postoje rodiča k dieťaťu, k učeniu alebo k škole ako takej. Musíme byť pripravení, že postoje ľudí sa menia veľmi ťažko a pomaly, vyžaduje si to od nás trpezlivosť a vytrvalosť.
   
• Piatym cieľom môže byť získanie spätnej väzby. Ako rodič vníma našu prácu s dieťaťom? Aké výsledky vidí? Ako porozumel nášmu rozhovoru, čo si z neho odnáša? Pýtajme sa na jeho pocity a prežívanie problémov s dieťaťom.

Našim hlavným cieľom je pomoc dieťaťu. Niektoré ciele môžu byť jednorazové, niektoré sú dlhodobé a ich dosiahnutie nie je možné v priebehu jedného stretnutia (napr. zmena postojov). V práci s deťmi sú dlhodobé ciele častejšie.

Zdroj: Školský portál