Anketa z jesene v novinách Naša Bystrica

Názory na školu už vyjadrovali rodičia aj v novinách Naša Bystrica už v roku 2010. Prinášame Vám znenie názorov ktoré vtedy boli zverejnené v novinách: Zriaďovateľom školy je Mestská časť Záhorská Bystrica. Pri príležitosti začiatku školského roka, sme sa niektorých rodičov spýtali: 

Niektorí z oslovených rodičov nám svoj názor povedali otvorene, iní nás požiadali o zachovanie ich anonymity. 

Martina Maderová – matka dcéry, teraz druháčky

Moja dcéra chodila zatiaľ do školy iba jeden rok, ako prváčka. Mali sme pani 

učiteľku, ktorá obstarávala takmer všetky predmety. Boli sme s ňou veľmi 

spokojní. V prvom polroku mi prekážal ranný nástup do školy. Táto sa totiž 

mala zaplniť v priebehu 10 – 15 minút, skôr nebola škola otvorená. To sa však 

v druhom polroku zmenilo a je to už lepšie. Výhrady som mala aj s odovzdá­

vaním detí v družine. Keď som prišla pre dcéru, stačilo povedať meno a klub 

– prvý alebo druhý a po dvoch minútach dcéra prišla. Častokrát to zdvihli aj 

malé deti, čo vo mne nevzbudzovalo dôveru a bála som sa o dcérinu bezpeč­

nosť. Veľmi dbám na to, aby moje dieťa chodilo aj na rôzne krúžky, pretože 

je to dôležité pre rozvoj jej osobnosti. Podľa toho som vyberala aj školu. Keď 

sme boli na zápise do školy, garantovali nám, že bude môcť chodiť na klavír 

priamo v škole. Realita je teraz iná. Vyučuje sa v Ľudovom dome, pretože 

riaditeľstvo školy nebolo schopné zabezpečiť učiteľku do školy. Tie deti majú 

6, 7 rokov a nie je práve najlepšie, keď chodia samy cez celú dedinu. 

Matka dcéry a syna, prvý a druhý stupeň ZŠ

Nie som spokojná, rovnako ako všetci rodičia, ktorí zobrali svoje deti z tej­

to školy. Počet žiakov klesá od prvého ročníka, ale výrazný odchod škola 

zaznamenáva po 4. a 5. ročníku, ďalší odchádzajú aj po 6., 7. a 8. ročníku. 

Žiaľ, odchádzajú aj mnohí učitelia. Z niektorých ročníkov odišlo v priebehu 

1­2 rokov 50% žiakov a za posledné 4­5 rokov sa vystriedalo na našej škole 

okolo 50 učiteľov. Základná škola by podľa môjho názoru mala byť vedená 

ľuďmi, ktorých prioritným záujmom je kvalita vzdelávania a ktorí dokážu 

efektívne komunikovať so všetkými zainteresovanými, vrátane rodičov žia­

kov. Odporúčania a návrhy rodičov by mali vnímať ako dobrý impulz pre 

zlepšenie situácie. Pokiaľ máme vo vedení školy ľudí, ktorí sa uzatvárajú 

pred pozitívnymi zmenami a možnosť zmeny vnímajú ako ohrozenie svojho 

postavenia, nemožno očakávať, že by škola prestala zaostávať za bežnými 

štátnymi školami a zastavila nadmerný odliv žiakov a učiteľov. Obdobne 

Rada školy (časť zastupujúca rodičov), ktorá je jedným z mála orgánov 

slúžiacich na prenos názorov a návrhov rodičov na vedenie školy, by mala 

začať fungovať transparentne, mala by rodičov skutočne zastupovať a ko­

munikovať ich požiadavky s náležitou intenzitou. Nie je to práve Rada školy, 

ktorá priamym dosahom môže zvrátiť nepriaznivé smerovanie školy? 

V škole mi chýba aj aktívnejšia krúžková činnosť. Máme nádherný areál – 

telocvičňu, tanečnú sálu, basketbalové ihrisko, futbalové ihrisko, atletickú 

dráhu – to všetko by sa malo lepšie využívať na mimoškolskú činnosť. 

Andrea Serečinová – matka syna, teraz druháka

So školou nie som spokojná, aj preto z nej náš syn po roku odchádza, a to aj 

napriek tomu, že p. Gašparíková v 1. roč. bola veľmi dobrá. Viem, že nie sme 

jediní nespokojní rodičia, ktorí sa rozhodujú pre odchod, napriek tomu, že 

každodenné cestovanie do iných mestských častí je pre nich záťažou. Pri rie­

šení šikany chýba snaha vedenia a pedagógov včas ju odhaľovať a neriešiť ju až 

na popud rodičov ako „trpený“ problém. Zvýšiť by sa mala pozornosť o bez­

pečnosť najmä v školskej družine. Namiesto dôrazu na materiálnu stránku, by 

sa prioritou školy malo stať kvalitné vzdelanie a výchova. Neboli sme spokojní 

ani s činnosťou Rady školy, ani s občianskymi združeniami pri škole – viem, 

že na iných školách má každý rodič vplyv na to, ako sa naloží s vyzbieranými 

peniazmi. V Záhorskej Bystrici nie. O tom, že na škole nie je dobrá atmosféra, 

svedčí aj prosba o zachovanie anonymity tu vyjadrujúcich sa rodičov...

Helena Ďurovčíková – matka dcéry, teraz šiestačk

Do miestnej školy chodili naše dve deti, starší 15­ročný syn prestúpil na inú 

školu pred tromi rokmi, dcéra odchádza teraz po 5. ročníku. V minulom 

školskom roku sme boli s kvalitou výučby vcelku spokojní. Horšie to bolo 

na prvom stupni. Učiteľka v 1. triede p. Šebíková bola excelentná pedago­

gička ale v 2. a 3. ročníku ich učila pani učiteľka, ktorú síce deti mali rady, 

ale iba preto, že sa nemuseli učiť. Táto pani učiteľka už na škole nepracuje. 

Problémy boli aj s vyučovaním informatiky, na ktorú sme sa sťažovali. Na 

hodine sa deti skôr hrali na internete, než aby sa učili praktické veci. Prob­

lém bol aj s technickou výchovou, na ktorú pravdepodobne nebol kvalifiko­

vaný učiteľ. A tak sa tieto hodiny využívali na upratovanie školského dvora, 

hoci tento predmet má presné osnovy a deti sa môžu naučiť veľa užitočných 

poznatkov využiteľných aj v ostatných prírodovedných predmetoch. Argu­

ment vedenia školy, prečo sa technická výchova nemôže normálne vyučovať 

bol, že škola nedisponuje dielňami na zabezpečenie výuky. Aj napriek častej 

fluktuácii učiteľov treba zdôrazniť, že na škole sú aj vynikajúci učitelia. Veľ­

mi pozitívne oceňujeme, že škola poskytuje deťom kvalitné kurzy angličtiny 

s anglickými lektormi. Myslím, že by sa mala zmeniť komunikácia vede­

nia školy s rodičmi. Všetky, aj konštruktívne, pripomienky rodičov vníma 

vedenie ako kritiku. Pani riaditeľka ani raz neprišla medzi rodičov, aby si 

vypočula ich námietky.

Matka dcéry, teraz tretiačky

Mám výhrady voči kvalite výuky. Moja dcéra má triedneho učiteľa, kto­

rý sa veľa času venuje inej činnosti ako vyučovaniu. Preto veľa hodín 

zastupuje za neho niekto iný. Hodiny prírodovedy učí pani riaditeľka. 

Hodiny, ktoré nemohla odučiť, boli opäť suplované. Nie som spokojná 

ani s kvalitou výuky cudzích jazykov. Pri príchode do školy sme dostá­

vali taký letáčik, kde sa deklarovalo, že sa vyučuje anglický, nemecký, 

taliansky jazyk. Keď sme sa potom pýtali na druhý jazyk, najskôr nemali 

dosť detí a neskôr sa k nám rodičom informácia o vytvorení jazykového 

krúžku vôbec nedostala. Dcéra sa učí angličtinu, rok, dva, stále to isté, 

nikam sa neposunula. Riešim to tak, že jej platím súkromné hodiny. Veľa 

detí odchádza, ale mnoho rodičov je takých, že nepovedia svoj názor. Na 

rodičovskom združení si medzi sebou mamičky šepkajú, čo je zlé, ale 

otvorene to nepovedia. Faktom je, že vedenie školy sa v podstate bráni 

akémukoľvek názoru, ktorý by mohol pôsobiť negatívne. Berú to strašne 

osobne. Nechápu, že chceme niečo zmeniť k lepšiemu. Navyše kritiku 

otočia proti nám a doplatia na to naše deti. 

Matka dcéry

Nie som spokojná s kvalitou vyučovania, často sa menia učitelia, veľa ho­

dín je suplovaných. V druhom ročníku mala dcéra výbornú učiteľku, ale 

skupinka rodičov sa proti nej postavila, doslova ju vyštvali a nakoniec do­

nútili odísť. Väčšine rodičov sa to nepáčilo, ani mne. Preto som bola aj za 

riaditeľkou, aby problém riešila, ale nič neurobila. Teraz mala dcéra dva 

roky po sebe tú istú učiteľku, ale čo bude tento rok, to zatiaľ neviem. Veľa 

učiteľov zo školy odchádza, takže nikdy nevieme, kto bude deti učiť. Nepáči 

sa mi ani to, že pomerne veľa na školu prispievame. Pýtajú od nás dosť veľa 

peňazí a navyše ešte kupujeme všelijaké ďalšie knižky – keď učiteľka povie, 

že si majú deti niečo navyše prečítať. Nie som lakomá, ale nezdá sa mi to 

v poriadku takto vyťahovať z rodičov peniaze.

Ivan Bošňák – otec tretiačky:
"V prvom rade som rád, že v Bystrici školu máme a že sa ju v roku 2002, keď 
malým školám pod 200 žiakov hrozil zánik a zrušenie, podarilo zachovať. Je 
to pre obec privilégium a aj veľká zodpovednosť. Tiež som úprimne vďačný 
všetkým učiteľom, ktorí sa venovali našim deťom a veľa ich naučili. Som 
fanúšikom prísnejšej, ale láskavej školy, jasných pravidiel a inovácií. Naša 
tretiačka má viac jazykov, viac možnosti, krajší areál a možno stále málo 
informatiky, ako mala jej o 4 roky staršia sestra. Do školy v obci ide ráno 
pešo, našla tu množstvo kamošov, v bystrickej škole sa cíti dobre. My/ja sa 
snažím škole pomáhať tak, aby sme deťom zlepšovali podmienky na vzdelá­
vanie a zamestnancom uľahčili a spríjemnili ich náročnú prácu. Je to beh na 
veľmi, veľmi dlhú trať, vyžaduje veľa trpezlivosti, súhrn, podporu, dôveru a 
aj koncepciu. A dovolím si zdôrazniť – kritický hlas, ale pomocnú ruku od 
všetkých tých, ktorí presne vedia ako dobrú školu vybudovať – v Bystrici je 
ich veľmi veľa. Tiež budú potrebné peniaze, vo Fínsku, krajine s najlepším 
školstvom v Európe, je to 16 percent verejných výdavkov. So školou som 
spokojný, drobnosti neriešim, zásadné problémy som naopak pripravený 
riešiť a rázne tlačiť na zriaďovateľa, aby bral konečne školstvo v obci ako 
svoju absolútnu prioritu."

 

Zdroj: https://www.jozefkrupa.sk/wp-content/uploads/nasa-bystrica-4.pdf