Dátum: 01.07.2011
Vložil: Petra
Dobrý deň, pani Miriam,
poznám takýto prípad. Začal v roku 1979. Spolužiak, ktorý mával v 1. triede nehody, nám, ostatným, smrdel. Nečudo, že sme ako 6-7 ročné deti od neho bočili. Bola to prirodzená reakcia detí, ktoré boli fyziologicky aj mentálne dostatočne pripravené na 1. triedu. Presne rovnako sme reagovali - nik s ním nechcel sedieť (logicky, veď to nebolo nič príjemné, keď bola pod stoličkou vedľa Vás mláka), označovali sme stoličky, ktoré on predtým poznačil svojim telom.....kometovali, nechceli sa ho dotýkať, posmievali sa. Bola to prirodzená reakcia adekvátna veku. Ale nik nás neobvinil zo šikany ani zo psychického týrania! Naopak, škola požiadala rodičov, aby našli riešenie. Ja neviem ako sa to vtedy vyvíjalo, aké boli príčiny, ani ako chlapca liečeli. Bolo a je mi to jedno. Jedno mi však nie je to, že čo bolo za našich čias normálne (detské reakcie, hranie, ohadzovanie, bláznenie...) je už teraz možné považovať za šikanu a niekoho za to obviniť. V prvom rade mala rodina vyriešiť svoj problém až potom obviňovať okolie, že deti reagovali ako deti.
