Dátum: 17.06.2011
Vložil: Miriam Ringelband
Možnože si nemyslela mňa , lebo veľa rodičov dalo svoje deti preč z tejto školy práve z neriešenia problémov .
Dovolila som si sem napísať, pretože by sa ľudia nemali od problémov odvracať a neriešiť ich.
Skús si teraz predstaviť, že máš 7 rokov , chodíš do 1. A a pocikávaš sa a ani nevieš prečo. Si malá a deti sa ti za to posmievajú. Sem tam počuješ ako pani družinárka zakričí "Tam sa pošťala....!"
Ty sa hanbíš a zároveň sa zlostíš, a tvoj hvev sa nabaľuje do ďalšieho ročníka napriek tomu, že Ti mama vysvetľuje , že to tak deti nemysleli...
Si už druháčka, je to ešte horšie volajú Ťa čokočura, nechcú sa dotýkať Tvojich vecí a keď Ťa učiteľka vyzve vyzbierať zošity, Tvoji spolužiaci Ti ich nedajú. Tvoja zlosť a beznádej sú už tak silné, že pri najmešom nedorozumení vybuchuješ ako sopka. A najhorší sú tí, ktorí ťa dráždia keď to nikto nevidí, a kedže na nich kričíš všimnú si dospelí len Teba.
Na hodinách, keď sa Ti to stane, sedíš v tom mokrom a čakáš na pravú chvíľu, aby si Ťa nikto nevšimol ako sa pǒjdeš prezliecť. Len aby sa TO nezačalo znova...
TO - sa nazýva ŠIKANA a je povinnosťou tak ako rodiča tak i vedenia školy aby podstúpili patričné opatrenia, hlavne ak je to potvrdené psychológmi. Ak niekto z vedenia pre ŠŠI na svoju obhajobu v inej veci tvrdí, že šikanu ešte nemali, tak je to v mojich očiach matky obyčajný klamár!!!
A teraz sa Ťa úprimne pýtam, v tej situácii čo som Ti opísala, nechcela by si pomoc svojej matky?
A čo má robiť Tvoja matka, keď práve tí, čo odvracajú oči sú tvoja pani riaditeľka a bývalá pani zástupkyňa??
