Dátum: 02.06.2011
Vložil: Novinarka
Pan Bosnak, v novinach Nasa Bystrica ste reagovali trochu konstruktivnejsie ako teraz.
Ivan Bošňák – otec tretiačky:
"V prvom rade som rád, že v Bystrici školu máme a že sa ju v roku 2002, keď malým školám pod 200 žiakov hrozil zánik a zrušenie, podarilo zachovať. Je to pre obec privilégium a aj veľká zodpovednosť. Tiež som úprimne vďačný všetkým učiteľom, ktorí sa venovali našim deťom a veľa ich naučili. Som fanúšikom prísnejšej, ale láskavej školy, jasných pravidiel a inovácií. Naša tretiačka má viac jazykov, viac možnosti, krajší areál a možno stále málo informatiky, ako mala jej o 4 roky staršia sestra. Do školy v obci ide ráno pešo, našla tu množstvo kamošov, v bystrickej škole sa cíti dobre. My/ja sa snažím škole pomáhať tak, aby sme deťom zlepšovali podmienky na vzdelávanie a zamestnancom uľahčili a spríjemnili ich náročnú prácu. Je to beh na veľmi, veľmi dlhú trať, vyžaduje veľa trpezlivosti, súhrn, podporu, dôveru a aj koncepciu. A dovolím si zdôrazniť – kritický hlas, ale pomocnú ruku od všetkých tých, ktorí presne vedia ako dobrú školu vybudovať – v Bystrici je ich veľmi veľa. Tiež budú potrebné peniaze, vo Fínsku, krajine s najlepším školstvom v Európe, je to 16 percent verejných výdavkov. So školou som spokojný, drobnosti neriešim, zásadné problémy som naopak pripravený riešiť a rázne tlačiť na zriaďovateľa, aby bral konečne školstvo v obci ako svoju absolútnu prioritu."
