Dátum: 01.06.2011
Vložil: Martina
Sledujem vašu diskusiu a kladiem si otázku, kto tak hovorí o dobrovoľníctve, ak
niečo robím ako dobrovoľník, tak nepotrebujem sa takouto formou zviditeľňovať
prostredníctvom toľkého množstva plagátov, vývesiek na rôznych tabuliach, na
webe a bilboardoch a hlavne to robím dobrovoľne a NEZIŠTNE. O skutočných
dobrovoľníkoch nevieme, nepoznáme ich a pritom ich určite každý deň stretávame
na uliciach. V minulosti som sa tiež zúčastnila niekoľkých brigád, ale už sa
nezúčastnujem, prispievam viac ako sú povinné príspevky, či už finančne alebo
materiálne, ale nikdy som sa neocitla na zoznamoch "vybraných" prispievateľov,
alebo rôznych časopisoch vydávaných školou a občianskymi združeniami, vieme aké
mená sa tam uvádzajú, asi je to pre vydavateľov časopisu a tiež darcov dôležíté.
Nikdy som "nereklamovala", že moje meno tam nefiguruje (nie je to pre mňa
podstatné), asi nie je dosť atraktívne pre vybranú skupinu rodičov, ktorí si o
sebe myslia, že sú niečo viac a majú právo hodnotiť, riadiť a kritizovať
ostatných. Ano, raz je to služobka manžela, raz choroba detí, rodičov, starých
rodičov a v deň brigády, po celom pracovnom týždni, ste jednoducho unavení a
potrebujete sa venovať rodine, riešením chorôb a bežných prác v domácnosti a nie
vždy máte "po ruke" čiperku" starú mamu, starého otca, tetu, strýka alebo
opatrovateľku a upratovačku, ktorá ten bežný chod domácnosti zastreší za vás, a
vy môžete s chuťou do práce plný sily, energie, bez zdravotných problémov sa
zúčastniť brigády a potom si zahrať futbal.
Na škole máme svoje deti a už len tým sme prispeli, že sme silou-mocou
netlačili, aby sa dostali na 8-ročné gymnázium, a za naše deti škola dostáva
štátny príspevok a nedostane ho napr. škola v Lamači. Myslíte si, že je to málo?
